Je správou o výpovedi iného hovoriaceho, je reprodukciou výpovede iného. Pri transformácii priamej reči na nepriamu, nastáva zmena, ktorá sa týka: slovesnej osoby, slovesných tvarov, prísloviek času a otázky.

 

A/ Pri používaní slovesných tvarov platí pravidlo o časovej súslednosti.

 

Ex.

Paul a dit: „J´habite à Paris.”	→	Paul a dit qu`il habitait à Paris.
(Pavol povedal: “Bývam v Paríži.“	→	Pavol povedal, že býva v Paríži.)
Il a dit: „J`ai habité à Paris.	→	Il a dit qu`il avait habité à Paris.
(Povedal: „ Býval som v Paríži.“	→	Povedal, že býval v Paríži.)
Il a dit: „ J`habiterai à Paris.“	→	Il a dit qu` il habiterait à Paris.
(Povedal: „Budem bývať v Paríži.“	→	Povedal, že bude bývať v Paríži.)

 

 

B/ Pri otázke platí:

„Est-ce que tu es d`accord?“ (Súhlasíš?)

→ Il demande si tu es d`accord. (Pýta sa, či súhlasíš.)

„Qu`est ce que tu fais?“ (Čo robíš?)

→ Il demande ce que tu fais. (Pýta sa, čo robíš.)

„Qu`est-ce qui se passe?“ (Čo sa deje?)

→Il demande ce qui se passe. (Pýta sa, čo sa deje.)

 

Zhrnutie:

 

Priama reč:		Nepriama reč:
Est-ce que ....?		Il demande	si...	→	pýta sa, či...
Qui................?			ce qui....	→	pýta sa, kto...
Qu´est-ce que....?			ce que...	→	pýta sa, čo...
Quand...?			quand...	→	pýta sa, kedy...
Comment....?			comment...	→	pýta sa, ako...
Où.......?			où....	→	pýta sa, kde...
Pourquoi.....?			pourquoi...	→	pýta sa, prečo...

 

 

C/ Pri rozkaze sa použije infinitívna väzba:

„Ferme la porte!“ (Zavri dvere!)

→ Il lui dit de fermer la porte. (Povedal mu, aby zavrel dvere!)

→ Il lui demander de fermer la porte. (Žiada ho, aby zavrel dvere.)

 

Zhrnutie:

dire de faire qqch → hovoriť/ povedať, aby...

demander de faire qqch → žiadať, aby...