Júl je už tu a spolu s ním aj čas dovoleniek, prázdnin a cestovania. Toto leto je však pre mnohých iné a namiesto cestovania k moru zvolíme skôr pobyt na horách či pri jazere na našom rodnom Slovensku. Keďže « vacances et voyages » sú aj našou júlovou konverzačnou témou, rozhodla som sa prispiesť na blog mojimi čerstvými expériences z cestovania počas koronavírusu.

Ako každoročne cestujem so synom na šesť týždňov do USA. Slovenským občanom a v podstate celému Schengenu je vstup aux US stále zakázaný, ja sa však tentokrát “zveziem” na americký pas môjho syna, ktorý mi ako jeho sprievod umožňuje do Ameriky pricestovať. Ak sa pýtate či sa vôbec dá momentálne lietať, odpoveď je samozrejme áno. Situácia je síce trochu komplikovanejšia a les billets d´avion sa často menia, časy posúvajú alebo rušia. V rámci USA je len zopár letísk, ktoré prijímajú medzinárodné lety. My sme leteli z Budapešti cez Frankfurt, Montreal a nakoniec do Chicaga. Nie, naším cieľom pri kupovaní letenky nebol maximálny možný počet escales, ale po viacerých zmenách dátumov a trajets sme súhlasili aj s touto alternatívou.

Cesta začala na letisku v Budapešti. Osobne mám toto letisko celkom rada. Príde mi malé a vcelku kompaktné. Ľudí tam nebolo veľa, my sme však leteli už o 6:15 ráno, takže je možné, že sa to počas dňa ešte zaplní. Väčšina ľudí na letisku v Budapešti mala un masque, i keď sme videli cestujúcich a pracovníkov aj bez rúška. Pravdupovediac, chod letiska mi pripadal úplne normálny. Je potrebné udržiavať distanciation sociale, ale nemala som pocit, že by to niekto úplne striktne kontroloval. Pri čakaní na embarquement bolo k dispozícii len každé druhé sedadlo, ostatné boli prelepené páskou. V lietadle z Budapešti do Frankfurtu sa nedodržiavalo pravidlo voľného miesta. Lietadlo nebolo sice plné, no aj napriek tomu viacerí ľudia sedeli côte à côte. Počas celého letu je potrebné mať rúško, no ako som už spomínala, nemala som pocit, žeby to bolo veľmi striktné, keď sme si ho náhodou dali dolu.

Medzinárodná odletová hala vo Frankfurte vyzerala podstatne ináč ako obvykle. Cez Frankfurt sme leteli už viackrát a ani náhodou toto letisko nepatrí medzi moje obľúbené miesta. Je to jedno z les plus fréquentés v Európe, ale tentokrát sa podobalo skôr na letisko v Košiciach mimo sezóny. Vyľudnené haly a prázdne portes d´embarquement. Kontroly boli relatívne rýchle, niektorým cestujúcim merali teplotu, ale nikto sa nás inak nepýtal na žiadny vírus. Do Montrealu sme leteli s Air Canada. Lietadlo bolo à moitié vide. Tažko povedať či z dôvodu malého počtu cestujúcich a nízkeho záujmu alebo obmedzeného počtu sedadiel a distanciation sociale. Ani na jednom lete neservírovali pitie do pohárov. Každý dostal une bouteille d´eau plate. Teplý obed nahradil un bac en plastique v ktorom bol wrap, plátok syra, jeden cookie, suchár a mandle. Les hôtesses de l´air mali na sebe pri servírovaní biele plášte a ochranné okuliare. Všetci cestujúci nad 6 rokov mali mať rúško počas celej doby letu. 

Po takmer osem hodinovom lete naše nadšenie bohužial veľmi rýchlo vyprchalo. Hneď po prílete do Montrealu sme sa dozvedeli, že náš pôvodný vol de correspondance bol preložený na ráno a už dávno odletel. Najbližšie lietadlo do Chicaga bolo až na druhý deň. Letisko bolo úplne prázdne. Ako nám povedal jeden z pracovníkov Air Canada, agent niekedy vypraví aj 10 letov denne. Teraz je to jeden let namiesto desať. Až keď sa človek ocitne na prázdnom medzinárodnom letisku, bez cestujúcich a zamestnancov leteckých spoločností, tak si uvedomí, aký obrovský dopad mal koronavírus na život ľudí. Po vystúpení z lietadla nás poslali na contrôle d´immigration, ktorá trvala podstatne dlhšie ako sme čakali. Bol to trochu nonsens a stále som nepochopila, prečo sme na contrôle d´immigration boli poslaní po kontrole pasov, keďže sme v Kanade len prestupovali. Ale po hodine a pol čakania na « imigračnom » sme sa dostali au comptoir d´Air Canada. Odletová hala bola ešte prázdnejšia ako príletová. Zatvorené obchody, vypnuté obrazovky, žiadni ľudia, sem-tam nejakí pracovníci. Po ďalšej hodine čakania sme sa nič nové nedozvedeli, len že odletieť do Chicaga môžeme až na druhý deň a že nám Air Canada nepreplatí žiadne ubytovanie, keďže zmeny v rezervácii nemohli ovplyvniť. Tak sme si ubytovanie narýchlo zohnali v hoteli neďaleko letiska a preplatenie budeme riešiť neskôr cestovným poistením.

Druhý deň ráno bolo dosť stresujúce. Taxík, ktorý mal objednať hotel prišiel oveľa neskôr a na letisko sme dorazili len hodinu a desať minút pred odletom. Za normálnych okolností by to asi nebol veľký problém, ale pri pohľade na môj passport slovaque nevyzerala pani veľmi nadšene. Tak sa začal kolobeh otázok a vysvetľovania, obvolávania a kontaktovania bureau de l´immigration. Po dlhej chvíli nám nakoniec vytlačila cartes d´embarquement a utekali sme na contrôle de sécurité. Tá prebehla rýchlo a bez problémov. Nasledovala americká contrôle d´immigration, ktorá je z dôvodu nízkeho počtu letov do USA priamo v Kanade. Kontrola a registrácia pasov na automatických zariadeniach a ďalšia séria otázok začínajúca: „Have you been recently in Europe?” Hmm… A množstvo ďalších otázok okolo koronavírusu, dôvod cesty do Chicaga, dátum návratu, dvakrát empreintes digitales a vypĺňanie ďalšieho dotazníka s otázkami ako farba očí, vlasov, váha, výška a oblečenie. Jediný krát padla otázka či máme urobený test. Ak by sme ho mali, vyzerali by sme asi vierohodnejšie a neodpovedali by sme opäť na „Máte bolesti hlavy? Boli ste v kontakte s osobou pozitívnou na Covid? Cítite sa dobre? atď.” Presne 5 minút pred odletom sme sa konečne dostali cez kontroly a utekali do lietadla. Statiť sme sa nemohli ani keby sme chceli, keďže okrem nás v odletovej hale v tej chvíli nikto iný nebol. Do lietadla sme nastúpili poslední. Všetci ostatní dvanásti pasažieri už boli na svojich miestach. Na palube sme opäť dostali balíček s rúškom, rukavicami, gel antibactériel a fľašou vody. Po dvoch hodinách letu sme nakoniec prileteli do Chicaga. Tu už žiadne kontroly našťastie neboli. Na letisku je ale masque obligatoire a všetci dodržiavajú distanciation sociale. Ak sa k niekomu priblížite, hneď urobí krok dozadu.

Po tejto zdĺhavej ceste sme boli naozaj radi, že sa konečne nachádzame tam, kde sme chceli.  

------------

VOCABULAIRE:

des expériences - skúsenosti

aux US – do/v USA

les billets d´avion - letenky

les escales - prestupy

un masque - rúško

la distanciation sociale – sociálny odstup

l´embarquement – nástup do lietadla

côte à côte – vedľa seba

les plus fréquentés - najfrekventovanejšie

la porte d´embarquement – nástupná brána 

à moitié vide – napoly prázdne

une bouteille d´eau plate – fľaša vody

un bac en plastique – plastová krabica

les hôtesses de l´air - letušky

un vol de correspondance – nadväzný let

un agent – pracovník na letisku

le contrôle d ´immigration – imigračná kontrola

le comptoir d´Air Canada – pult, okienko

le passport slovaque – slovenský pas

le bureau de l´immigration – imigračný úrad

les cartes d´embarquement – palubné lístky

le contrôle de sécurité – bezpečnostná kontrola

les empreintes digitales – odtlačky prstov

le gel antibactériel – antibakteriálny gél

obligatoire – povinné