Budúce časy

 

a/ Le futur simple- jednoduchý budúci čas vyjadruje budúci dej vzhľadom k prítomnosti:

Pri pravidelných slovesách sa k infinitívu- pridajú koncovky -ai, -as, -a, -ons, -ez, -ont:

 

je parlerai	je finirai		!!! répondr-e	je répondrai
tu parleras	tu finiras			tu répondras
il parlera	il finira			il répondra
nous parlerons	nous finirons			nous répondrons
vous parlerez	vous finirez			vous répondrez
ils parleront	ils finiront			ils répondront

 

Ex. Il rentrera demain soir. (Vráti sa zajtra večer

 

Pri nepravidelných slovesách sa treba tvary futur simple NAUČIŤ:

 

Être	- je serai		s´assoir	- je m´assiérai
Avoir	- j´aurai		courir	- je courrai
Savoir	- je saurai		mourir	- je mourrai
Aller	- j´irai		pleuvoir	- il pleuvra
Faire	- je ferai		falloir	- il faudra
Devoir	- je devrai		il y a	- il y aura
Pouvoir	- je pourrai		recevoir	- je recevrai
Vouloir	- je voudrai		tenir	- je tiendrai
Voir	- je verrai		venir	- je viendrai
Envoyer	- j´enverrai

 

 

b/ Le futur antérieur- predbudúci čas vyjadruje dej, ktorý skončí skôr než nastane iný budúci dej, najmä po spojkách quand, lorsque, dès que, aussitôt que, après que:

Tvorí sa z jednoduchého budúceho času (futur simple) avoir/être + participe passé časovaného slovesa: j`aurai parlé, nous serons venus.

Ex.

Quand Pierre aura passé ses examens, il partira à la mer. (Až Peter urobí skúšky, pôjde k moru.)

 

 

c/ Le futur proche- blízky budúci čas sa používa veľmi často na vyjadrenie blízkej budúcnosti: Tvorí sa z prítomného času časovaného slovesa aller + infinitív:

Ex.

je vais parler, vous allez finir.

Je vais lui parler ce soir. (Porozprávam sa a ním dnes večer)